Máte doma budúceho škôlkara?

Milí rodičia, priatelia,

Ak máte doma budúceho škôlkara, ktorý prvýkrát vstúpi cez bránu materskej školy na pravidelné predprimárne vzdelávanie. Téma nástupu vášho dieťa do materskej školy už iste rezonuje vo vašich domácnostiach. Možno máte aj isté obavy, strach, napätie….ako to váš malý človiečik zvládne?

Mám pre vás niekoľko praktických rád a odporúčaní, ktoré zhrniem do niekoľkých bodov:

1. V prvom rade si treba uvedomiť, že na vstup do MŠ musí byť pripravená celá rodina – nielen dieťa. Pamätajte si, že dieťa vás vo všetkom zrkadli…..Ak vy budete neistí, vyplašení, nestanete sa v tieto dni dôležitou oporou pre dieťa. Neistí a vyľakaní rodič – neisté a vyľakané dieťa…, pamätajte si, že vy ste pre dieťa prvý vzor.
2. Veľký dôraz venujte režimu dňa – počas leta rodina oddychovala v letnom režime. Možno aj vy ste ukladali dieťa na večerný spánok v rôznych hodinách. Dieťa potrebuje dostatok hodín na spánok, preto dbajte na pravidelný režim dňa, dostatok pohybu, vyváženej stravy a pitného režimu. Nezabúdajte na zmysluplné aktivity detí, spoločne strávený čas….
3. Navrhujem vám krátku vychádzku do okolia materskej školy – 4.september je predo dvermi. Dieťa tak v prvý deň školského roku bude poznať cestu. Buďte to práve vy, ktorí svojmu dieťaťu vysvetlíte, že sa váš drobec stane škôlkarom. Odovzdáte mu podstatné informácie. Verte mi, je to pre dieťa i vás výborná investícia aj do budúcnosti…
4. Spoločná príprava osobných vecí, je ďalším efektívnym nástrojom ako zvládnuť nástup do MŠ. Vyhraďte si čas na spoločné pobalenie náhradných osobných vecí spolu s vašou ratolesťou. Ak má aj svojho mojkáčika, obľúbenú hračku, môže byť súčasťou „spoločnej adaptácie“. Spoločne tak budú ruka v ruke navštevovať každý deň škôlku. Počas tejto aktivity vzájomne komunikujte „ Ktoré veci si vyberieš, čo povieš na tieto tepláky ?“, Ktoré ponožky pobalíme..“ .Ak dieťa nebude chcieť spolupracovať, nenúťte ho. Skúste tieto kroky na ďalší deň.
5. Vyhraďte si čas na označenie všetkých veci tak, aby si dieťa samo vedelo identifikovať svoje oblečenie. Aj toto podporí jeho sebaistotu.
6. Bez prítomnosti dieťatka sa dohodnite, KTORÍ z rodičov bude denne a pravidelne sprevádzať vaše dieťa.Upozorňujem, vstup dieťaťa je záležitosťou celej rodiny. Lúčenie by malo primerané, bez prehnaných emócii, či plaču rodiča. Plač je súčasťou života…nemusí hneď vytvárať negatívne pocity…..
7. Po lúčení vaše dieťa preberie službukonajúca pani učiteľka, ktorá týmto preberá za dieťa zodpovednosť.
8. Vyhnite sa „nešťastnému pohľadu“, alebo plaču….áno, bude to ozaj emočne silná záťaž pre celú rodinu. Ale, ak vás dieťa UVIDÍ odchádzať spokojných a kľudných, navníma váš stav – dôveruje vám, že ho „nechávate v dobrých rukách“.
9. Nikdy neodchádzajte od neho bez objatia: doprajte mu počuť slová „ Ja prídem pre teba…“, „ľúbim ta..“, „maj pekný deň“ a podobne.
10. Odporúčam vám, aby ste si efektívne rozvrhli čas na pokojný a kľudný príchod do MŠ.
11. Doprajte dieťaťu dostatok času na adaptáciu – každé dieťa potrebuje iný – SVOJ ČAS. Nevyčítajte, neporovnávajte, netlačte na dieťa….
12. Prosím, vyvarujte sa slovám..“ …neboj sa…“, „…no musíš chodiť do škôlky…“ , „..nevymýšľaj, nebudeme sa o tom baviť, budeš tu a hotovo…“, „..nerev…“stačilo už“ Do povedomia dieťaťa tak nevedomie zasievate neistotu, budujete strach, materská škola bude pre dieťa istým trestom…. ..“ veď oni ťa tu dajú do parády“.  Treba si uvedomiť, že dieťa opúšťa svoju „istotu domova“ – maminku a ocinka, JEHO bezpečie.Máš tím je profesionálny a odborne zdatný a mimoriadne disponovaný. Netvrdím to len ja, ako riaditeľka školy, ktorá garantuje celý výchovno-vzdelávací proces. Sme veľmi šťastné, že pochvalu nám udelila tohto roku najvyššia kontrolná zložka štátu v rámci komplexnej inšpekčnej činnosti.
13. Ak neviete správne reagovať, vždy je najlepším liekom objatie, láskavé slovo a istota, že ich ľúbite. Zaslúžia si takýto prístup od vás…..napokon, oni vám to vždy „vrátia“. Stačí, ak mu budete venovať dostatočnú pozornosť.
14. Buďte trpezliví, dôverujte nám – ozaj šijeme tú najbezpečnejšiu adaptáciu na mieru každého dieťaťa.
15. Nikdy svoje dieťa NEKLAMTE – naučte ho žiť v PRAVDE.
16. Vzájomná informovanosť, úcta, konštruktívne prístupy RODINY a ŠKOLY posilnia naše vzájomné väzby a spoluprácu. Vaše dieťa sa stáva aj našim dieťaťom.

Lúčenie – ťažké rána

Vstup do materskej školy je prvým krokom do spoločnosti. Dieťa i rodičia stoja pred novými výzvami. Adaptácia, denný režim, nové prostredie, noví kamaráti, nové autority, …..

Nebudeme vymenúvať všetko. Zastavíme sa pri náročnom kroku – a to je lúčenie.         

Tak ako aj po adaptácii, môžu nastať situácie kedy dieťa má ťažšie ráno a odmieta sa rozlúčiť s rodičom, aj napriek tomu, že materskú školu navštevuje už nejaký čas.

V takýchto prípadoch pristupujeme k situácii s plným rešpektom, či už k dieťaťu alebo samostatnému rodičovi.  V prípade, že dieťa nespolupracuje a nepomáha akákoľvek komunikácia a motivácia, je odporúčané nepredlžovať tento moment kedy je to náročné pre dieťa. Ak dieťa zotrváva v matkinom alebo otcovom náručí, naši pedagógovia si nedovolia “nasilu” odtiahnuť dieťa od jeho rodiča. Pri takýchto prípadoch je najlepšia vzájomná podpora či už od učiteľky alebo rodiča. Empatia musí byť cítiť v danom priestore v nadbytku.

Je dokázané, že dlhé lúčenie matky s dieťaťom je pre obidvoch bolestivé a nikomu nepomáha, práve naopak. Dlhé lúčenie dieťa zneisťuje, pretože zvláštne chovanie matky podnecuje a potvrdzuje jeho strach, obavy, podporuje jeho úzkosť. A tento stav nie je žiaduci. Pokúsime vám ponúknuť niekoľko tipov, ako situáciu zvrátiť želateľným smerom.

Maminka/ rodič:

• vedie s dieťaťom dialóg s témami, ktoré sú obľúbené drobčekovi vo výrazne dobrom emočnom nadstavení (zvieratká, autíčka, rozprávka, spoločne prežitá smiešna udalosť,….),
• pravdivo informuje svoje dieťa o čase, mieste v ktorom strávi čas adaptácie – vždy vysloví vetu, že ho ľúbi a že pre neho príde ……..,
• nikdy neklame,
• povzbudí ho slovami, že to dokáže – posmeľuje ho a prejavuje mu dôveru,
• vynechá slová – „neboj sa „ musíš tu byť“, „a už prestaň ….,
• lúčenie s dieťatkom bude krátke a srdečné – sprevádzané príjemným úsmevom a spokojným výrazom tváre – tu dieťatko odčíta jej POKOJ, BEZPEČIE  a ISTOTU,
• v ťažšie chvíle môže odľahčiť úsmevom, pokojnou rečou tela, žmurknutím,….podaním ruky a symbolickou dohodou „platí to, ja sa budem ponáhľať za tebou….“,
• spolupráca s učiteľkami je nevyhnutná – po dlhoročných skúsenostiach vedia kedy zakročiť, a aj naopak, kedy sa utiahnuť a zbytočne netlačiť na dieťa,
• privádzať svoju ratolesť včas do 8,00 hod – neskoré príchody neprospievajú adaptácii,
• dôverovať – nebáť sa dať viesť všetkými odporúčeniami pedagógmi školy,
• pri preberaní dieťatka byť opäť v dobrej nálade – žiadne žalostné a plačlivé scény pri zvítaní  – je to veľmi dôležité, pretože dieťa ešte nevie reálne posúdiť vaše slzičky šťastia,

Život a pobyt v materskej škole sa riadi organizáciou dňa, ktorá je prispôsobená veku detí a akceptuje ich psychosomatické potreby.

Ak dieťa vníma stres, strach a smútok – bude sa cítiť neisto, zmätene, bez pocitu bezpečia a  spokojnosti. Akákoľvek snaha učiteľky vtiahnuť ho do kolektívu, bude obtiažna a zbytočne pre dieťa ťažká.

Možno je to neuveriteľné, ale separačná úzkosť dieťatka je silná a patrí to k situácii….pretože,…..

Mnohí naši rodičia neverili, že po dramatickom plači pri lúčení, ktoré bolo sprevádzané hysterickými scénami dieťatka, sa zrazu mení ďalšie dejstvo, v ktorom je dieťa medzi rovesníkmi, v objatí pani učiteľky – tichučko, niekedy len predýcha napätie. Pani učiteľky dieťatko sofistikovane zapoja dieťa do prúdu detských hier, tajomstiev, objaviteľských kúskov i šantenia. Daný stav dieťatka verifikujeme rodičom prostredníctvom krátkeho videa. Mnohé zo začiatku neveria –„ …veď bol ako klieštik, nechcel sa ma pustiť …. a hľa, len, čo ste vyšli po schodoch – zmena. Chvala bohu“.

Aj napriek organizácií každého dňa v MŠ a harmonogramu denných činností, sa aktivity odlišujú čím sú pre dieťa zaujímavejšie. Pri takýchto situáciách kedy dieťa prežíva ťažké ráno a lúčenie, je to pre neho dobrý druh odreagovania. Ranný kruh je úžasný na emocionálne naladenie detí, ale aj podporným priestorom pre budovanie vlastného rozvoja dieťaťa. Učí sa tak samostatne zvládať životné situácie – napr: zostať bez maminky na istý čas.

Sila sociálneho učenia je možná len v komunite svojich rovesníkov. Ničím ju doma nenahradíte. Dieťa príde do svojho kolektívu kamarátov,  je pod neustálym dohľadom tímu pedagogických zamestnancov školy. Sme ich oporou po odchode rodiča, ich ostrovčekom útechy, poláskania, ale aj zdrojom bezpečia a ochrany.

Umenie povedať NIE

Umenie povedať NIE. Tak jednoduché, ale pritom tak náročné. Ako na to?

Povedať dieťaťu slovo NIE, nieje kruté. Je pravda, že zo začiatku keď poviete dieťaťu nie, bude sklamané a nahnevané. Bude skúšať hranice Vašej trpezlivosti. No uvedomí si, že vo svete existujú určité hranice, ktorým sa človek musí podriadiť. A nielen v detskom svete, ale neskôr aj vo svete dospelých. Dieťa sa tým pripravuje na dospievanie a dospelosť. Ani mi dospelý totiž nikdy nemáme všetko čo chceme, preto neservírujme a neučme deti, že svet nám dá všetko na striebornom podnose.  Samozrejme aj príliš veľa zákazov škodí, no pomocou vhodných slov, vieme vyriešiť všetky problémy.

1. Buďte rozhodní – ak raz poviete nie, trvajte si na tom. Dajte dieťaťu jednoduché vysvetlenie ale nediskutujte o tom dlho, pretože čím dlhšia bude debata, tým viac bude dieťa považovať slovo nie ako niečo, čo sa dá ľahko zmeniť.
2. Naučte dieťa na dohody – dohodnite sa spoločne, aby z toho mala úžitok každá strana a dohliadnite na to, aby sa dohoda dodržala.
3. Nerobte ústupky – dieťa sa naučí, že s Vami môže manipulovať a nebude rešpektovať Vaše slová a rozhodnutia.
4. Používajte efektívnu komunikáciu – nehovorte deťom stále čo NEmôžu robiť. Skúste premeniť komunikáciu na to, čo môžu. Napr. namiesto „nebehaj po dome“, skúste povedať „po dome kráčame“. Namiesto „nekrič“ skúste povedať „rozprávame tichšie“..
5. Informujte dieťa včas – ak viete, že potrebujete napr. z ihriska odísť o 15.00, informujte dieťa aspoň 5 min vopred. Pre dieťa je najdôležitejšia hra, ak ho vytrhneme uprostred hry, bude frustrované. Potrebuje dostatočný čas na dokončenie aktivity. Preto je dôležité nechať dieťaťu určitý čas. Napr. “za 5 minút odchádzame, dokonči si prosím čo potrebuješ“, pripomeňte dieťaťu za pár minút že čas sa kráti, aby vedelo že to myslíte vážne. Keď čas uplynie, odchádzajte. Určite bude zo začiatku namietať, ale ak to pár krát zopakujete, naučí sa na tento režim a bude presne vedieť čo má robiť.
6. Pomenujte emócie – je veľmi dôležité, naučiť dieťa pomenovať čo cíti. Ak Vám povie „nemám ťa rád“, nemyslí to vážne. Pre dieťa ste celým svetom, no ešte nevie adekvátne zvládať emócie. „Vidím že si nahnevaný, ale nemôžem ti dovoliť búchať s loptou do okna, mohlo by sa rozbiť“.

Naučiť sa ako spracovávať sklamanie je veľmi dôležitá zručnosť. Nikto neprežije život bez toho, že by si sklamaním niekedy neprešiel. Je však dôležité naučiť dieťa, že môže cítiť sklamanie a dostať sa z neho bez nevhodného správania.

Treba mať však na pamäti, že keď sa ako rodičia rozhodneme zmeniť naše správanie hovorením „nie“ a budeme si za tým stáť, môže nastať krátkodobé zhoršenie správania sa dieťaťa. Bude to preto, že dieťa použije svoj overený spôsob nevhodného správania, ktorý mu v minulosti  fungoval. Ale, keď pochopí, že si za svojím „nie“ stojíte, doprosovanie , mraučanie a dobiedzanie sa skončí akoby šibnutím čarovného prútika!